Bol raz jeden malý vianočný stromček. Keď sa rozprával s mamou vianočným stromčekom a otcom vianočným stromčekom, sa nevedel dočkať, kedy aj on bude môcť byť ozdobený farebnými guľami, striebornými reťazami a svetielkami od výmyslu sveta.
Každú noc sníval o tej chvíli, kedy vojde do obývačky, aby si mohol vychutnať úsmevy, počuť želania v rodine a nechať si stiecť slzu miazgy.
Jedného dňa si ho konečne vybrali spomedzi všetkých ostatných priateľov vianočných stromčekov.
Myslel si: "Teraz je moja chvíľa, teraz som sa stal veľkým."
Po ceste, zabalený aby nestratil jasnú farbu zo svojho zeleného ihličia, sa stromček ocitol v dome jednej chudobnej rodiny. Žiadne farebné gule, reťaze či svetielka. Len jeho zeleň dávala radosť deťom, ktoré naň pozerali so zdvihnutými očarenými očami. Bol to ich prvý vianočný stromček. Stromček bol sklamaný, myslel si, že skončí v dome bohatom na darčeky a elegantné ozdoby. Ale po niekoľkých dňoch si zvykol na chudobný dom bohatý na lásku.
Vo vianočný večer bolo pri jeho nohách málo darčekov, ale veľa radostných úsmevov detí.
Prešli Vianoce, nič výnimočné.
Prešiel Nový rok, so skromným prípitkom ale úprimnými želaniami.
A potom prišiel čas odísť... Tento raz ho ale nikto nezabalil. Namočili mu korene a celá rodina ho odniesli do lesa. Stromček bol rád, že sa vrátil k mame vianočnému stromčeku a otcovi vianočnému stromčeku.
Po ceste stretol mnoho priateľov, čo ho zdravili ešte s farebnými guľami a striebornými reťazami.
Ale bolo na nich niečo čudné. Boli v smetných košoch. Plakali, ale nie od spokojnosti. Ktovie, kde skončili?
Teraz malý vianočný stromček vyrástol na veľkú krásnu jedličku.
Videl ešte veľa stromčekov odísť na sviatky. Niektorí sa vrátili zdraví, iní so zlomeným konárom.
A pozerá do diaľky na mesto, kde ho deti jeho Vianoc milovali.
Lebo je vianočným stromčekom, vianočným stromčekom po celý rok.
Lebo Vianoce neznamená byť dobrý len v jeden deň.
Lebo Vianoce môžu byť každý deň.
Stačí to chcieť.
Ako ten malý vianočný stromček, čo nám robí spoločnosť v horách, hoci je ďaleko a hoci ho nevidíme...
