Bolo raz jedno
dievčatko, ktoré žilo v krajine, kde sviatky boli iné ako tie naše.
Preto dievčatko
nevedelo, čo sú Vianoce. Vianoce. Šťastné a veselé Vianoce. Dievčatko sa
všade stretávalo s týmito slovami; na osvetlených uliciach predávali
vianočné koláčiky, sviečky, darčeky, dokonca kvety, ktoré volali vianočná ruža.
Na námestiach spievali vianočné pesničky malí i veľkí. Výklady preplnené
a dievčatko nechápalo, prečo všetky tieto veci ľudia potrebujú. Ale
najviac bolo dievčatko očarené tými krásnymi kreatúrami s krídlami, ktoré
viseli na strechách domov. V očarení počúvalo ostatné deti, ako môžu byť
tam hore prirobené.
Dievčatko sa
volalo Fatima. Mala kučeravé vlasy a tmavú pleť.
V jeden
večer počula, že sa rozprávajú o nej: „Kto je to čierne dievča? Kde býva?
Odkiaľ prichádza?“ Fatima prišla z krajiny, kde bola vojna a kde veľa
ľudí trpí hladom.
Na začiatku
decembra ozdobila učiteľka katedru girlandou z jedličky, ozdobenou zlatými
orieškami a štyrmi sviečkami. Fatima nikdy nepočula o advente. Iste,
advent má niečo spoločné s Vianocami, sviatkom, čo všetky deti tak
netrpezlivo očakávali.
Keď učiteľka
zapálila prvú sviečku, Fatima pozbierala všetku odvahu a konečne sa
opýtala: „Ale čo sú to tie Vianoce?“
„Vianoce... hm,
čo sú naozaj?“ opýtala sa trochu prekvapene učiteľka.
Deti sa
rozosmiali, ako môže byť na svete niekto, kto nevie, čo sú Vianoce?
A všetci
spolu kričali: „Vianoce sú, keď zdobíme stromček!“ „Vianoce sú, keď kreslím
hviezdy na okno!“ „... keď mama pečie koláče!“ „...keď príde Ježiško!“ „... keď
môžem písať list s mojimi želaniami!“ „Nie, Vianoce sú, keď ideme na dovolenku!“
... „keď dostanem nový bicykel!“ „... a ja bábiku!“ „... a keď prídu
starí rodičia!“ ...
Deti mali stále
nové nápady, ale Fatima stále nebola schopná pochopiť, čo sú Vianoce. „Pre
mňa“, povedala učiteľka, „sú Vianoce, keď v divadle celá trieda máme
predstavenie o narodení Ježiša! Príbeh Márie a Jozefa. Príbeh
pastierov, ktorým sa zjaví v noci anjel. Príbeh jednej hviezdy... Tento
rok, keď budeme robiť predstavenie o troch kráľoch, nebudeme musieť
rozmýšľať, kto bude hrať Melichara...“
Ostalo ticho.
Dieťa, čo sedelo
vedľa Fatimy, na ňu pozrelo a s nehou sa dotklo jej vlasov.
„Teraz viem, čo
sú Vianoce!“ povedala Fatima. „Vianoce sú, keď som šťastná!“
