VIANOCE
KEDYSI DÁVNO
Aké krásne boli Vianoce,
keď som bol ešte malá bytosť.
Keď som nemával na ulici strach.
Keď sa nemyslelo len na darčeky.
Ľudia boli spokojní a aj tí, čo nemali
nič, spievali vianočné piesne. Bolo počuť
zvoniť zvony. Sviatky bolo cítiť skutočne.
Lebo málokto žil zle: všetci boli bez starostí
a čakali tú slávnostnú noc... Kým sa zapaľovali
sviečky, mama vyprážala a my malí sme pomáhali.
Čakali sme, kedy skončí deň a príde večer, aby sme jedli a
kto nemal rád tie jedlá, čo boli navarené, jedol tak či tak. O polnoci
zvonili zvony a aj z diaľky prichádzali k Dieťaťu, čo prichádzalo
na svet.
A padali vločky snehu, čo vždy očarili naše oči. Aké krásne boli vtedy
Vianoce!
Vôňa mandariniek, orechov a medu a my malé bytosti, čo sme
zapaľovali žlté prskavy.
Aké krásne boli
Vianoce, kedy
sa nemyslelo len
na darčeky...
