Čo sú Vianoce? Niečo výnimočné. Bláznovstvo v strede zimy, tajomstvá, objatia a nečakané návštevy.
Je to návrat do dôb jaskýň: iba jedlo, oheň a rodina.
(Pam Brown)
NOVEMBER A DECEMBER - mesiace spomienok, príprav, poobedí strávených doma balením darčekov, zdobením perníčkov, ochutnávaním vareného vína... Mesiace bozkov pri zapálenom krbe či sviečkach, pod dažďom či snehom... Strávime ich spolu.
Bol raz jeden... a teraz? Ale áno, je tu stále. A čoskoro príde. Stačí tomu veriť...
Počítať, koľko dní chýba a ako pomaly plynú... Všetko je najlepšie v
deň Vianoc, ktorý sa rozplýva v plnej kráse ako spomienky na prvé letné
slnečné dni, lebo ty vieš, že boli nádherné. V tom vlastne spočíva krása
Vianoc, že sú novým letom v plnej zime.
Vianoce sú krištáľová guľa, v ktorej snežia naše nádeje.
ღ°•♫•°*ღ
Vianoce nie sú niečo, čo trvá večne... Je to kus domova, čo nosí každý vo svojom srdci.
Pamätaj si, že ak nenájdeš Vianoce vo svojom srdci, určite ich nenájdeš pod stromčekom.
Príde deň, kedy sa vráti a zastaví pri tvojich dverách... Ako kedysi vyjde hore po schodoch,
neistý sám sebou, čo povieš, keď on vojde hľadajúc medzi ostatnými tvoju tvár.
Donesie so sebou prach a vietor, ale aj vôňu vzdialených miest.
Teraz sa usmej, otvor mi dvere. Ešte budú Vianoce!
Pozri, vrátil som sa!
(A. Branduardi)
Stačí ti ho vysloviť a ani si to nevšimneš, že začne nový príbeh, ktorý rozpráva o tebe.
Je čarovná tá chvíľa dňa, kedy vojdeš do tvojho malého sveta plného jednoduchých vecí, tvojich vecí.
Vytvoreného z vôní, chutí a hlasov, ktoré by si rozpoznal kdekoľvek a kedykoľvek.
Príbeh Vianoc nikdy nestratí svoju krásu a pokračuje storočia, aby nás priťahoval.
Dokonalý vianočný stromček?
Všetky vianočné stromčeky sú dokonalé!
(Ch. Barnard)
Vianoce sú od konca októbra. Svetlá sa zapaľujú stále skôr, zatiaľ čo ľudia stále viac hasnú...
Chcel by som december so zhasnutými svetlami a rozsvietenými osobami.
(C. Bukowski)
Pre mňa bez snehu... zima je len klamstvo.
(Emily Dickinson)
Vianoce sú láska. Zakaždým, keď ľúbime, zakaždým, keď darujeme, sú Vianoce...
(Dale Evans)
Láska je to, čo je v izbe s tebou na Vianoce, keď prestaneš otvárať darčeky a počúvaš...
Sú chvíle, kedy život ti daruje momenty nečakanej krásy.
(Fabio Volo)
Vianoce sú stále, nielen v jeden deň. Milovať, podeliť sa, darovať - nie sú na to, aby sa odložili bokom do škatule ako zvončeky, svetlá a strieborné reťaze. Dobro, ktoré konáš pre druhých, je dobro, ktoré konáš aj pre seba samého.
Mne sa páči mať Vianoce po troške celý rok. Preto nechávam životu, aby ma prekvapil tak, že jedného pekného dňa sa zobudím a z ničoho nič si poviem sám:
Áno, tak toto je deň Vianoc!
Chcel by som ukradnúť Ježiškovi sane.
Aby som ťa mohol odniesť a leteli by sme spolu ponad strechy nášho mesta.
Aby sme sa zastavili pri najkrajšej panoráme, kde by som ti mohol povedať: mám ťa rád.
A tak prichádzajú Vianoce.
Aj tentokrát.
Koľko si toho treba želať, v koľko vecí dúfať!
Ale v podstate, čo vlastne naozaj potrebujeme?
To, čo želám sebe a všetkým je jednoduchosť.
Jednoduchosť dieťaťa, ktoré sa narodí bez toho, aby niečo
malo.
Jednoduchosť stola obklopeného osobami, srdciami.
Jednoduchosť úprimného úsmevu ako daru.
Jednoduchosť lásky, ktorá je zadarmo.
A hoci ani ľúbiť nie je až také jednoduché, stačí to
skúsiť stále znovu a znovu.
Veď koniec koncov, je to ako jazdiť na
bicykli: keď sa to naučíš, už to viac nezabudneš.
(Daniela Giorgini)
Na Vianoce, jedného dňa, si budú rozumieť
všetci ľudia na svete. Tak, že bude stáť jeden obrovský vianočný strom
s miliónmi sviečok. Každý človek bude v ruke držať jednu a nikto
nebude schopný vidieť vrchol enormného stromu. Vtedy všetci si povedia „Šťastné
Vianoce“ na Vianoce, jedného dňa...
(Hirokazu Ogura)
Vianoce sú čarovná chvíľa, kedy z nás vyjdu von dobré
vlastnosti, city, láska...
Ale akonáhle skončia, akoby všetci na ne zabudli.
A také by bolo pekné, keby všetko mohlo zostať rovnaké a navždy v srdciach
všetkých...
Nechoď hľadať prekvapenia, lebo ony nebudú môcť nájsť teba.
Ty nevieš, že tvoj Ježiško som ja s ockom, láska moja... Jedného dňa pochopíš a možno zostaneš sklamaný, ale som si istá, že v ten deň budeš aj šťastný. Pochopíš, prečo ten pán s bielou bradou poznal tak dobre každé tvoje želanie a pochopíš tiež, prečo si niekedy našiel tvoje listy Ježiškovi v šuplíku...
Pochopíš, že ten pán s bielou bradou sme boli my.
My, čo ťa ľúbime, čo sme chceli splniť každý tvoj sen.
A nikdy ti nepovieme, aby si neveril, že on existuje.
Lebo aj my v našich srdciach v neho stále veríme...
.jpg)
Objavujme čaro Vianoc každý deň v očiach našich detí!
Vianoce by malo byť drevo, čo horí v krbe, vôňa ihličia a vína, veľa slov, spomienok a priateľstiev.
Ale ak toto všetko chýba, bude stačiť LÁSKA.
Chcel by som vložiť vianočnú atmosféru do pohára a môcť z neho vyberať každý mesiac po troške.
(H. Miller)
Pravým poslaním Vianoc je, aby nikto nebol sám.
Nerob si starosti kvôli veľkosti vianočného stromčeka. V očiach detí sú všetky vysoké desať metrov.
(L. Wilde)
Detstvo je veriť, že s vianočným stromčekom a pár snehovými vločkami sa zmení celý svet...
To, čo je dôležité, nebude pod stromčekom.
Nebude to zabalené a nemá to cenovku.
To, čo je dôležité, nájdeš v objatí, v jednoduchom úsmeve, pohľade, bozku.
To, čo je dôležité, by malo prísť k srdcu a objať našu dušu!
Deti majú právo prežiť svoje sny. Ich Vianoce prichádzajú!
Chcem, aby vianočné obdobie neskončilo.
Aby spomalilo svoj krok.
Lebo všetko čaro skončí príliš rýchlo.
Pred dverami sú Vianoce, svetlá osvetlujúce ulice, obchody. Všetci utekajú, zdajú sa šťastní, ale...
Bude niekto, kto myslí na to, že pre veľa detí nie sú Vianoce sviatkom?
Pozerajú na to všetko okolo, čo im je úplne neznáme a snáď sa pýtajú, prečo ony sú iné.
Chcela by som môcť odniesť si so sebou všetky tieto deti, darovať im aspoň jedny Vianoce, aké ešte nikdy nevideli, ale... Potom sa vrátia k svojmu smútku a pýtam sa, či nie je lepšie nechať ich tam, kde sú bez toho, aby im bol ukázaný sen, ktorý sa neuskutoční.
Tak či tak dúfam, že táto moja myšlienka príde k mnohým srdciam, ktoré v deň Vianoc donesú dary týmto deťom pripomínajúc si, ako veľmi sme oproti nim šťastní my.
Myslím, že na Vianoce nie sú dôležité darčeky.
Nie je dôležité, čo daruješ, to je len balíček. Dôležité je, čo želáš. V čo veríš. Či veríš ešte v niečo.
Dôležité je, či si schopný sa rozcítiť hoci i pre malú vec.
Či si ešte schopný vyroniť slzu, smejúc sa či plačúc.
Či dokážeš žasnúť ako dieťa pri objavovaní sveta.
Či máš ešte chuť vidieť tisícky čarovných úsvitov a západov slnka.
Dôležité je, či máš chuť veslovať na nepoznaných moriach.
Či zatneš ešte zuby, aby si vyhral.
Či z každého nešťastia dokážeš získať krásu a bojovať pre život.
Dôležité je, či má pre teba význam objatie, pohladenie, bozk.
Či máš ešte chuť, odvahu a silu ľúbiť.
Či máš stále odvahu trpieť a mať na srdci jazvy ako večný dôkaz.
Dôležité je, či chceš ešte cítiť vybuchnúť srdce v hrudi od emócií.
Či si úprimný voči sebe i ostatným.
Či si šťastný.
Nie je dôležité kedy, ako a s kým.
Dôležité je, že si a dosť.
Rád myslím na to, že Vianoce dokážu vymazať
nepochopenie, rozdiely, zlo... ktoré, žiaľ, sú súčasťou života mnohých
a nechávajú veľký otvor v srdci. Vedieť, že život je cesta a že
sa dôjde do cieľa len krok za krokom. A že ak každý krok bude krásny
a čarovný, bude taký aj život.
Otvoríme naše darčeky, smejeme sa spolu,
sadneme si a jeme. Ale vonku za oknom, tam vonku, sú osoby, pre ktoré
Vianoce neprináša pokoj. Pre ne je to len ďalší bežný deň strahu, hladu,
choroby, únavy, vojny, bez domu. Pre mnohých naše teplé a bezpečné domovy,
naša čistá voda, naše zdravie, náš pokoj, naše rodiny sú len sny. Je správne
dokazovať našu lásku na Vianoce, deliť sa o jedlo, darčeky, byť šťastní...
Ale prajem si, aby sme počuli hlasy tých, ktorí sú vonku za našimi oknami. Keby
sme ich aspoň na Vianoce mohli pustiť dnu, podeliť sa s nimi o naše
myšlienky a vypočuť si ich príbehy... Lebo oni nie sú štatistiky,
medzinárodné problémy, vyčerpané zdroje guvernérov. Sú to osobnosti, každý
z nich je jedinečný a cenný... ako my.
(Pam Brown)
Na
Vianoce nechcem farebné svetlá, čo ožarujú ozdobené ulice...
Nechcem postavičky oblečené v červenom, ktoré sa tvária byť zábavné...
Na Vianoce chcem úsmev, čo nám rozžiari tvár.
Na Vianoce chcem darovať moje srdce, lebo tam mám vložené všetko...
Nechcem postavičky oblečené v červenom, ktoré sa tvária byť zábavné...
Na Vianoce chcem úsmev, čo nám rozžiari tvár.
Na Vianoce chcem darovať moje srdce, lebo tam mám vložené všetko...
Vianoce by mali byť prechádzky po rozsvietených uliciach, cítiť emócie, ktoré sme už raz zažili, horúca čokoláda, varené víno a koláče, zasnežené cesty, detský smiech, krása, čaro, dostávať darčeky a odkladať si lístočky s venovaním.
Ale hlavne Vianoce by mali byť o láske!
Pre vás, milované deti, veľké a malé, dobré i neposlušné.
Vám, čo veríte v rozprávky a vám, čo počúvate nekonečné príbehy.
Vám, čo rozveseľujete ľudí, čo už ničomu neveria.
Pre vás je vo vzduchu niečo čarovné...
Deň oblečený do snov a kúziel.
Nech si každý z vás dnes otvorí balíček so snami obalenými niečím, čo nemá cenu.
Niečím, čo ja volám láska.
Pravé sviatky sú, ak máme pri sebe tých, čo nás ľúbia.
V tomto predvianočnom období nebehaj bezhlavo hľadať darčeky.
Buď ty darčekom pre ostatných!
Ak miluješ a si milovaný, akoby boli Vianoce každý deň.
Každý mesiac v roku je niečim pekný, ale december je mesiac, ktorý prináša radosť a šťastie do sŕdc všetkých. Každý rok sa Vianoce stávajú rozprávkou pre deti, zatiaľ čo dospelí objavujú to čaro byť znovu dieťaťom. Bolo by pekné, keby všetko to, čo robíme a cítime na Vianoce, bolo možné robiť a cítiť aj v ostatné mesiace v roku. Láska, dobro... by nemali byť na istý čas, ale jednoducho by mali len byť.
Vianoce s tvojimi zázrakmi, nechajte nás snívať, otvoriť balíčky a dary a keď znovu odídete, odneste so sebou všetko, čo žiari a svieti. Ale nechajte nám lásku ako nádherný dar, ktorý budeme môcť otvárať stále.
Je pekne vratit sa v case a byt znovu detmi. A niet na to lepsi cas ako Vianoce.
Ved koniec koncov dovodom na oslavu Vianoc je ... dieta.
