Boli Vianoce.
V starom dome sa stretli
najbližší známi a priatelia, aby strávili spolu najkrajšie sviatky
v roku.
Bola tam stará mama, mama, dvojičky, staršia sestra, farár, mladý
doktor a dva psy.
Ako posledný prišiel starý učiteľ v širokom kabáte.
Bol stále veselý a všetci ho mali radi.
„Čo ste doniesli?“ pýtali sa ho
dvojičky a bežali mu naproti.
„Mám niečo, čo sa bude páčiť všetkým!“
povedal a vytiahol z vrecka kabátu malú krabičku.
Oprášil ju
a prach položil na krb. Dym sa rozšíril po celej izbe.
Vtedy sa všetko zrazu
zmenilo.
Tim, jedno z dvojčiat, zrazu sedel na bielom koni. V ruke
šabľa a viezol sa na koni do ďalekých neznámych miest. Tom, brat, sa
ocitol na lodi v šírom oceáne a bol jej kapitánom. Mária, staršia
sestra bola oblečená v svadobných šatách, oveľa krajších ako tie,
o ktorých vždy snívala. Doktor sa prechádzal po boku svojej zbožňovanej
nevesty a s nimi malé kučeravé dieťa. Kňaz sa prechádzal po Betlehéme
a počul tisíce zvonov zvoniť na sviatky. Na nebi žiarila padajúce hviezda
a kňaz cítil srdce plné radosti. Stará mama sa videla ako dievča, ktoré
sedí na mäkkom vankúši. Mladá a pekná, oblečená v šatách, ktoré jej
ušila jej mama. Nakoniec mama sa našla medzi metrami a metrami zlatistej
látky a nevedela prestať merať všetku tú látku mysliac na najelegantnejšie
šaty, aké by z nej mohla mať. Aj psy štekali veselo.
O polnoci
zazvonili zvony na kostole. Učiteľ zmietol preč prach a vzduch ostal znovu
bez dymu a čistý. Všetci sa zobudili načas, aby zjedli vianočný puding
a vypili šampanské.
Čarovný sen zmizol, ale v srdciach všetkých
vládol obrovský pocit pokoja a šťastia.
