Pamätám si dobre moje Vianoce ako dieťa.
Spomienky živé ako
fantázia lietali spolu so sobmi a bradatým dedkom oblečenom
v červenom.
Bol som šťastný.
V tie dni sa mohlo udiať čokoľvek, ale
bol som šťastný.
A nezaujímalo ma, že u nás nikdy nesnežilo.
Natrhali
sme kúsky papiera z nejakého nevydareného diktátu plného opráv červeným
perom a vyslali k nebu spolu so sobmi čakajúc, že sa nám vrátia na
hlavy ako vločky snehu.
Ja a moji priatelia... Zostrojili sme dom na starom strome a tam sme jedli všetky
ukradnuté koláčiky.
Čo sme mohli viac chcieť? Stačilo sa otočiť a videl som
oči mojej mamy – zelené ako nádej.
Cítil som sa milovaný.
Ak by som mohol,
určite by som sa vrátil do tých dní, k čaru a všemožnosti, byť znovu dieťaťom.
(C. Bramanti)
