Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa oslavoval v určitý počet adventných nedieľ (2 až 6). Až pápež Gregor Veľký (umrel v r. 604) stanovil adventný čas na štyri týždne. Začína sa štyri nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko "advent" je latinského pôvodu a znamená v preklade "príchod". Je to teda obdobie prípravy na príchod Mesiáša - na narodenie Ježiša.
Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa po západe slnka na Štedrý večer (na vigíliu Sviatku Narodenia Pána). Zároveň je to začiatok nového Liturgického roka. "Nový rok" teda oslavujeme my, kresťania, na 1. adventnú nedeľu.
Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša.
Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu (do 17. decembra) dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.
