Zdá sa, že vianočný stromček taký, aký ho poznáme dnes, sa zrodil v Estónsku v roku 1441, keď bola na námestí v meste Tallinn postavená veľká jedlička, okolo ktorej muži, ženy, deti tancovali, aby našli svojho dvojníka, svoju spriaznenú dušu. Aj mesto Riga v Lotyšsku je z tých, ktoré sa vyhlasujú za pôvodcu prvého vianočného stromčeka. Našiel sa tam nápis v ôsmych jazykoch, že prvý "novoročný stromček" bol ozdobený v tomto meste v roku 1510. Ďalšia informácia pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu: "Na Vianoce si občania donesú domov jedličky, dajú ich do izieb a ozdobia ich farebnými papiermi, jablkami, cukrom a vecami podobnými."
V stredoveku sa rozšírili "Hry Adama a Evy", podľa ktorých v kostoloch zobrazovali scénu raja na Zemi, práve 24. decembra, s mnohými stromami plnými ovocia, symbolmi plnosti a záhad života. Potom tieto ovocné stromy boli čoraz viac nahradzované jedličkami, ktoré sú stále zelené a ktoré, podľa rozprávania, túto "stálozelenosť" dostali ako dar práve od Ježiša za to, že mu poskytli úkryt, keď bol prenasledovaný.
Po dlhé obdobie tradícia vianočného stromčeka zostala typická pre regióny v Alpách. Katolíci ju neuznávali, až od roku 900 sa rozšírila do katolíckeho sveta.
Dnes sa vianočný stromček stal módou. Tento zvyk sa masívne rozšíril. Pričom niektoré iné zvyky takmer úplne vymizli, alebo k tomu smerujú (učiť deti vianočné básničky, spievať vianočné piesne, písať list Ježiškovi či Mikulášovi...) Nekladieme si otázku "Ako spraviť šťastnými naše Vianoce?" ale "Koľko môžeme tento rok minúť?"...
Ale tradícia stromčeka vydržala. Posilnila svoju pozíciu a zdá sa, že je najdôležitejším symbolom Vianoc.
Hoci vianočným stromčekom nie je už takmer vôbec živá jedlička...
Hoci vianočným stromčekom nie je už takmer vôbec živá jedlička...
Hoci sviečky na stromčeku sú elektrické...
Ale zostať na Vianoce bez stromčeka? Nikdy!
