Keď som bol dieťa, Vianoce znamenali Čaro. Čaro je fantázia,
čaro je sen, čaro je krása života.
Myslieť si, že všetci sú lepší, hoci dospelí
boli nahnevaní, nervózni či unavení, pre malé dieťa to bolo pekné.
Žiť vo svete rozprávok, kreslenej radosti a myslieť si, že aj dospelí
okolo teba musia byť v tom období, neviem akou magickou silou, takí ako
ty, v tvojom svete, trochu detskí... To sa nemohlo nepáčiť.
A tak ako
pre dieťa Vianoce znamenajú rodinu, teplo, ľudskosť, cítiť sa menej sami. Možno
je to ilúzia a možno nie, ale znamenajú, že na pár dní sa svet premení na
istejší, bezpečnejší a máš dojem, že pre ten svet, kde ťa všetci vždy
ignorujú, si dôležitejší... Vianoce dávajú všetkým deťom pocit dôležitosti.
Verím tomu, lebo mám svoju rodinu, svoje dve deti a chcem, aby aj oni
verili, poznali a prežili svoje čaro, svoje sny a možno aj sklamania.
Chcem, aby dýchali sviatočný vzduch a chcem vidieť ich oči žiariť od
novembra, keď prejdu ulicami. Ale hlavne chcem, aby sa cítili dôležité pre
tento svet, nielen pre svojich rodičov. Chcem, aby objavili zmysel darovať, mať
sa radi, vymeniť si úsmev, krásu tráviť čas s osobami, ktoré počas roka
vidia málo. Chcem, aby prežili svoju časť rozprávky.
Lebo Vianoce sú, či ste
pobožní alebo nie, a nemožno si ich nevšímať.
Ale aby sme si ich
vychutnali, treba tomu veriť.
