Keď
prichádzala zima, všetky vtáčiky z lesa odleteli.
Len jeden malý sa
rozhodol zostať vo svojom hniezde v jednom kríku cezmíny. Chcel za každú
cenu čakať na narodenie Ježiška, aby sa ho niečo opýtal. Zima bola dlhá
a plná snehu. Vtáčik bol slabý od zimy a hladu. Konečne prišla
očakávaná noc. Keď bol vtáčik pred narodeným dieťaťom, povedal: „Milý Ježiško,
chcel by som, aby si povedal zimnému vetru v lese, aby nesfúkol listy
cezmíny. Tak budem môcť zostať v mojom hniezde a počkať na novú jar.“
Ježiško sa usmial, potom zavolal jedného anjela a rozkázal mu splniť
želanie vtáčika. Odvtedy, cezmína si zachováva svoje zelené listy aj
v zime. A aby ju bolo rozoznať od ostatných kríkov, anjel na ňu
položil malé lesklé červené bobuľky.
